Z Ateliérového denníka: Noc, mesiac, slnko, živly | Elliat | Originálna olejová maľba bieleho tigra | Atelierovo Art |
- Ivi Mrak
- 4 days ago
- 2 minút čítania
~
“Poď, ukáž mi, čo znamená skutočná sloboda.”
Cítim tvoj dych a tlkot tvojho divokého srdca. Nosom sa zaborím do tvojej hebkej a dažďom nasiaknutej srsti a schúlim sa pri tebe, v tvojom brlohu.
Spolu sme v bezpečí. "
Ivi
~
Prehrabávam sa starými presvedčeniami, oprašujem spomienky, ktoré možno nepatria ani mne. Boli dlho schované na mieste, ktoré som sa bála otvoriť. Večnosť. Starý trezor, vyrezávaný, s rytinami, so spomienkami, ktoré na pocit bolia a nechcú byť nikdy viac videnými. Rozpoznanými. Ako keby tam boli veľmi dlho.
Za oknom sa do listov stromov opiera vietor a vo vzduchu je cítiť dážď.
Nadychujem sa, zhlboka.
~
“Dobre, že si tu so mnou.”
To ticho je ťažké, nesie v sebe toľko nevyslovených slov…
Vydýchnem a môj dych tancuje spolu s tmou a trblietavým prachom v šere mesačného svetla. Žiari skrz zahmlené okno. Je pomaľované kryštálikmi, ktoré oznamujú prichádzajúcu zimu. Smrť sa tu stretáva so životom a zahajujú spoločný, tvorivý tanec, ktorý sprevádza tento svet od počiatku vekov.
~
Tancujú na pieseň, ktorá sa dá počuť očami.
Maľujú, tvoria, ukazujú smerom dovnútra.
~
~
Ty! Čakáme tu na teba. Zastav sa. Ponor sa hlbšie. Do seba.
Cítim silu, ktorá prichádza zvnútra. Nie je moja, je požičaná.
Od teba. Sme jedným a tým istým.
Nasledujem stopy, ktoré si tu pre mna zanechal.
Vyzúvam sa zo svojich ošúchaných topánok, ktoré mi bránili nastupovať citlivo a cítiť.
Hlboko.
Vidím svoje tvrdé, strnulé formy.
Už ich viac nepotrebujem.
Porozumenie a odhodlanie. Dôvera a odvaha.
~
Sú hranice vecí a udalostí, do ktorých človek zasahovať nikdy nebude.
Sú chránené.
Tým, čo nás presahuje.
A tak sa učím.
Vidím krásu v jednoduchosti.
V daždi a v zime.
Vediac, že slnko je tu vždy.
A najmä vtedy, keď mojou hlavou prúdi pocit, že sa už nikdy viac neukáže.
Počujem ťa. Tvoj príbeh je o tom, ako chutí skutočná sloboda. Sloboda ducha, slobodná voľba.
A ty hovoríš:
“V tejto dobe potrebujeme tak správne "bláznivých". Veľakrát nepochopených. Citlivých a jemných. Čisto konajúcich ľudí, ktorí vstupujú do svojej sily.”
Schopní a ochotní priznať si, že my ľudia - sa tak často mýlime.
Odpoveď nie je v teóriách a slovách.
Je ňou zmena.
Vnútorná. Naša vlastná.
Aj keď prichádza pomaly, postupne a potichu.
Presne tak sa totiž mení svet.
S láskou,
~ Ivi & Elliat
~ Atelierovo Art
~
Komentáre