Z Ateliérového denníka: Dnes o časopriestore v ktorom vznikol Taro

~

" Precíznosť sa rodí skrz chyby. Milión chýb. Vedie k nej vytrvalosť a odvaha čeliť svojim vlastným tieňom."

Ivi

~

Maľujem obrazy, pretože nemal'ovať a netvoriť je pre mňa nemožným. Občas som z toho zúfalá, pretože mi veci nejdú úplne tak, ako ich v mojej hlave "vidím", no učím sa mať so sebou trpezlivosť a súcit. Sama viem, že každá jedna dobrá a kvalitná vec vzniká dlhšie obdobie. Alebo to môže byť aj úplne naopak — spontánne, v danom momente, keď odstúpim a úplne sa vzdám.

Neplánovane - jednoducho - sa tomu procesu v určitom bode odovzdávam.

Letím.

Začínam vidieť inak, ako keby sa odrazu vyjasnilo.

To čakanie na "dokonalosť" a milión omylov majú svoje čaro, aj keď to v danom momente trucujúceho päťročného dieťaťa, ktoré vo mne soptí, pretože sa to nedeje "presne tak ako to chcem", mnohokrát nevidím. Pomáha odstup, čas, oddych, príroda. O áno, a tá studená voda v tajchu a chodenie v lese na boso. Aspoň tam, kde sa dá. To mi pomáha v tomto období najviac. Čas bez ľudí, slov a sebakritiky, ktorá ma pochováva pod čiernu zem.

Presne v tomto období ku mne prichádza obraz bieleho bizóna. Chce sa volať "TARO". Hm.

https://video.wixstatic.com/video/328bf4_b6b1d049e9a140dcaf387c2017189073/1080p/mp4/file.mp4

Do jeho priestoru môže vstúpiť iba ten, ktorý je pozvaný a pozvanie prichádza iba ku tým, ktorých zámer je čistý, pevný a skutočný. Jeho sila a výživa, ktorú prináša, je hlboko regeneračná. Vedie. Nie logikou a stratégiou. Nevedie vďaka tomu, že ho ostatní uctievajú. Necháva sa sám viesť svojou vnútornou múdrosťou, ktorá ho samého taktiež presahuje. Vie, pretože pozorne načúva, cíti a podľa toho koná.

Vyžaruje rešpekt. Úctu. K tomu, čo nás presahuje.

Vedie, pretože je jedným z tých, ktorí nepotrebujú slová na to, aby ich bolo počuť.

Je stabilným bodom tam, kde ostatní strácajú pôdu pod nohami, a vidí cesty tam, kde nie sú vyznačené. Je vedený hlbokou, vnútornou múdrosťou vekov a divokým poznaním. Pochádza z vedomia, ktoré pred-datuje ľudí.

https://video.wixstatic.com/video/328bf4_c416e5cb6d294648aea94afbec720db5/1080p/mp4/file.mp4

Hovorí mi:

"Stojím pevnými nohami na zemi. Najmä vtedy, keď sa všetko otriasa v základoch. Predstavy o svete, ktorý bol a "mal byť", sa rúcajú ako domček z papierových karát. Potrebovali byť už tak dávno nahradené tými, ktoré pochádzajú z porozumenia tomu, čo je tu a teraz. To, na čo sme pripravení, aj keď sa to tak veľakrát nezdá."

A ja?

Učím sa kráčať v pokoji, viem kde sa nachádzam a vnímam všetko, čo sa deje navôkol. Nový pohľad sa rodí z prastarej múdrosti, vnútornej pevnosti a jasného videnia. Cítim Zem. Nádych. Hmla. Výdych. Som v bezpečí.

Je to iba chvíľa.

Premena.

Tvorím.

Prinášam výživu.

Tak ako pre seba, tak aj pre druhých.

Veci, na ktorých záleží, rozpoznávam podľa vône, chuti a ich intenzity.

Severák mi fúka do tváre a ja viem, že stojím na správnom mieste.

V správnom čase.

~ Ivi

~ Atelierovo Art

~