Z Ateliérového denníka: Naozajstnosť | Atelierovo Art

~

" Dôveruj vlastným silám."

Ivi

~

Lektorovanie, maľba, vzácne chvíľky s dobrými priateľmi pri ohni, zmeny.

Veci sa skladajú vo svojom vlastnom rytme a my tak trochu nestíhame. Čas je veľakrát úplne nepochopiteľnou veličinou.

Nemotorne sa obaja snažíme postaviť na vlastné nohy a rozbehnúť veci tak, aby mali pevný základ. Výsledky nevidíme hneď. Máme za sebou kopec zlyhaní, lekcií, výchovných faciek, ktoré nás presmerovávajú do iných sfér fungovania a zarábania peňazí na život a platenia tých "bežných vecí", ktoré k tomuto "Matrixu" v tejto dobe tak akosi patria.

~

Pozerám sa do ohňa a akosi stále cítim, že veci, ktoré sa dejú, majú hlboký význam.

~

V našom prípade je to tak vždy. A čas to vždy potvrdí. Pre nás samých, pre náš posun, preto, aby sme to, čo prichádza a odchádza, zvládali s ľahkosťou. Viem, že spolu zvládame všetko - aj keď občas krívame a podopierame sa navzájom a jeden z nás v určitých momentoch vôbec nevládze pokračovať. Na našej tvorivej ceste zakopávame, občas je toho na jedného príliš veľa.

Dni, keď sa nám darí plávať na vlne sú úchvatné, pomáhajú mi vnímať, že naladiť sa na ľahkosť a plynutie je úplne prirodzené - keď si vedome oslobodzujem myseľ a neberiem svojho vnútorného kritika tak smrteľne vážne (ako mi je toľkokrát vlastné)..

Keď sa pohybujem v najväčších tmách svojej existencie a pozerám sa priamo do očí svojim najväčším strachom, tak začínam chápať, že sú tu preto, aby mi pomohli povyrásť. Oni sami sa boja. Je to ako z Pána prsteňov, ktorý mi v tomto období dosť behá po rozume.

Frodo: „Komu mám teda dôverovať?“

Gandalf : „Musíš dôverovať sám sebe. Dôveruj vlastným silám.“

Takže.. Áno, je to ťažké. Ale to ešte neznamená, že to vzdáme.

Tvoríme si svoju vlastnú bublinu postupne, pomalými krokmi. Je to maličký ostrov pre ľudí, komunitu, v ktorej umenie a tvorba, objavovanie svojej vlastnej tvorivosti, fantázie a inšpirácie stále prináša hlboký význam.

Ľudia sú schopní prekonávať svoje limity a presvedčenia, ktoré kedysi vnímali ako čosi nemenné. Je to voľba.

A možno práve s tou novou voľbou prichádza zmena.

Lenže táto zmena si vyžaduje obrovskú odvahu. Vedie k neprebádaným územiam, dobrodružným cestám, výzvam a pohľadom do našej vlastnej trinástej komnaty.

Možno to, že celkovú zmenu v ľudskom vedomí nie je okamžite vidieť - iba znamená to, že ten posun má už dnes hlboko zasiate korene, z ktorých postupne vyrastá nádherný priestor, ktorý má pevný základ.

Ja to tak nejako vo svojom vnútri viem.

Tá sloboda ducha je totiž už tu. Spolu s harmóniou mysle a srdca.

A tá si vyžaduje našu disciplínu. A najmä, prebudenie sa z hry, v ktorej za všetko môžu "len tí druhí", len nie my sami.

Naozajstnosť. Je naozaj cnosť.

Dovoľujem si byť tou, ktorou som sa sem prišla stať.

A čo ty?

S láskou,

~ Ivi

~ Atelierovo Art

~