Z Ateliérového denníka: Humprey's Song | Originálna olejová maľba veľryby

~

"Nosíš v sebe jedinečné dary, ktoré liečia priestor. Sú iba tvoje a čakajú na to, kým ich rozvinieš. Je to cesta. Cesta k objaveniu seba, ktorá sa nedá zreplikovať, a ani od nikoho "vykradnúť". Je iba tvoja, je to tvoj unikátny dar."

Ivi

~

Humprey je bytôstkou, ktorá vznikla ako druhá v mojej súčasnej kolekcii obrazov, ktorá sa venuje regenerácií divokej prírody a intuitívnej, múdrej prapodstaty v nás, v ľudoch.

Ako obvykle, prichádza v období, keď mi logika káže maľovať ho v "prirodzených" - oceánskych odtieňoch, ale moja ruka, ktorá je vedená srdcom, to vidí inak.

Viackrát sa popri jeho tvorbe pozastavujem nad tým, prečo chce byť v "šedi", prečo vždy, keď sa tam snažím vtesnať "realitu" povie radikálne: "NIE" bez ďalšieho vysvetľovania.

Hm. Prestávam sa ponáhľať, tlačiť.

Dýcham a vnímam to, čo sa deje pod povrchom.

Náš interný dialóg s Humpreym vyzerá asi takto:

Ja: "Ok. Fakt tam chceš ten zlatý kruh?"

On: Áno.

Ja: "Nie je to už opakovací gýč?"

On: Namaľuj ho.

Ja: Povzdych. "Ok. A fakt tam mám nechať okolo teba tú šeď? Ľudia to nepochopia."

A on?

On je ticho.

Tak sklopím uši.

"Ok...Tak šeď."

Neviem, prečo to tak robím. Ale cítim, že to tak má byť. A ako to už býva, odpoveď sa objaví znovu medzi riadkami v bežnom živote - bez toho, aby som si ju "vynucovala".

Zopár dní na to ideme do kina na rozprávku "Veľrybia pieseň". A odpoveď na to, prečo to chce celé byť tak, ako to je, príde - a ja neprestávam plakať. Dojatím.

Hlbokým dojatím a vďačnosťou.

Je tam totiž v prvej tretine scéna, kde sa ukáže veľrybí otec (Humprey) - otec malej veľrybky (Vincenta). Je oceánskym liečiteľom.

Lieči a vyživuje svoje prirodzené prostredie svojim jedinečným darom - tým, že spieva svoju veľrybiu pieseň. Keď začne spievať, šíri okolo seba vibrácie - v KRUHOCH - a regeneruje tým okolo seba zničený oceán.

Koraly, riasy - kompletné životné prostredie, v ktorom žije. Tvorí okolo seba vibrácie, ktoré premieňajú šeď, v ktorej sa nachádzajú - na život, plnofarebný, radostný a: výživný.

Návrat holocénu.

Využíva naplno svoj potenciál liečiť tým, že robí to, čo vie - najlepšie ako vie.

Je to pre mňa celé o odhodlaní. Odvahe. Zraniteľnosti a... Jednoducho o živote.

O tom, ako naozajstnosť - autenticita - a dosadnutie si "do toho svojho" dokáže pomáhať nielen nám samým, ale aj nášmu okoliu, našej komunite a našim priateľom.

Mnoho dní potom ešte uvažujem nad tým, čo mi s touto maľbou ešte prichádza a vnímam tieto slová, ktoré zapisujem na zdrap papieru, ktorý mám po ruke (to som klasická ja, všetko mám popísané po zdrapoch, kade tade a potom ich neviem nájsť! )

Tento som ale našla a stojí na ňom toto:

Humphrey’s Song - je maľba, ktorá je volaním našich predkov. Neustále nás podporujú v liečení našich zranení, sprevádzajú nás v ťažkých chvíľach, práve vtedy, keď strácame pôdu pod nohami a všetko, čo robíme, nám prichádza zbytočné. Pomáhajú nám navrátiť sa k prastarej múdrosti, ktorá tu pre nás vždy je, bola a bude - dostupná a voľná. Stačí sa naladiť na tú správnu frekvenciu a započuť ich šepot.

Nikdy ku nám neprestali prehovárať.

Mne osobne tvorba Humpreyho priniesla obrovskú výživu a porozumenie. A najmä, kompletnú dôveru v proces a znovu raz - v správne načasovanie - tak ako sa deje.

Mnohokrát stojím zoči - voči svojim strachom a presvedčeniu, že v sebe nič špeciálne nenosím a neprinášam nič nové a hodnotné - niečo, čo by tu už "predtým nebolo".

Stretávam sa každý deň so "šeďou", prázdnotou a deštrukciou.

Je to pocit ako po bitke. Vo vzduchu je popol, všade sú kúdoly dymu a vo svojom vnútri cítim akúsi prázdnotu.

Áno, prázdnotu - ale zároveň aj zárodok nového priestoru, kde môže vyrásť nová, divoká, rajská záhrada.

S láskou,

~ Ivi

~ Atelierovo Art

~