Z Ateliérového denníka: Valemon | Originálna olejová maľba ľadového medveďa

~

"Sila lásky vždy premôže strach."

Ivi

~

Ľadový medveď. Archetyp, ktorý ma sprevádza celý život, odmalička.

V snoch pred ním utekám a snažím sa schovať v malej drevenej chatke. Čím viac sa snažím pred ním ukryť, tým silnejšie sa snaží ku mne prebojovať. Môj dych je divoký, v noci sa budím kompletne premočená s divoko bijúcim srdcom a obrovským strachom, že sa ku mne prebije. Keď otvorím oči, trvá mi zopár minút kým sa dokážem zorientovať a prísť na to, že to bol “iba sen”. Ako malá tento sen nechápem, trvá mi dlhšie, kým sa po ňom ukľudním.

Navracia sa ku mne v snoch, po mnohých rokoch.

Stretávam ho znovu, no tentokrát zoči-voči. Nemám sa kam schovať.

Sme vonku, sviští popri nás divoký, studený vietor, z diaľky prichádza snehová búrka. Vzduch je toho svedkom. Cítim jeho dych na svojej koži a vstávajú mi z toho chlpy na krku dupkom.

Som tvojím ochrancom - hovorí mi. Strážim tvoj priestor, som tu pre teba.

Počúvam ho, vnímam, prepájam svoj dych s ním.

Vedie ma na miesta, kde vládne spojenie so zemou, dôvera v divokú prírodu a naozajstnosť. Jemnocit, krehkosť a zároveň sila, ktorá sa ničoho nebojí.

Je to priestor, kam sa mnohí boja vkročiť.

No ak tak urobia, tak už nie je cesty späť.

Precitnutie.

~

~

Učí ma sile, ktorá mi je odmalička darovaná - tak aby som ju vedela používať, keď je to potrebné.

Hovorí: Keď si bola malá, moja sila ti bola priťažkou, no vždy som tu pre teba bol. Je to sila, s ktorou sa potrebuješ naučiť narábať. Nemusíš sa jej báť. Si v bezpečí.

Usmejem sa.

Hm.

Nebe s péčí.

Tak ako by to povedal Jaroslav Dušek.

“Nebezpečí? Vždyť to je nebe s péčí.”

A má pravdu. Stačí sa iba tak naozaj, pre tentokrát konečne - prebudiť.

S láskou,

~ Ivi

~ Atelierovo Art

~