Z Ateliérového denníka: Rebélia v prospech múdrej krehkosti? | Atelierovo Art
“Dnes o tom ako rebelujúca sila plná vášne rada koexistuje s krehkosťou, starostlivosťou a nehou.”
Ivi
~
~
Nie je to vlastne celé o tom, prijať svoje polarity a vidieť ich v pravdivosti toho, ako to je?
Mať sa tak naozaj rád, so “vším všudy”.
Tak ako v živote, tak aj v tvorbe.
Ponechať to, ako to vidíme a cítime otvoreným, čitateľným. Pre tých, ktorým tento priestor niečo našepkáva - aby sa v ňom mohli očami a dušou poprechádzať - dotknúť sa vecí, ktorých sme sa dotkli aj my - a dovolili si cítiť sa tak, ako sme sa cítili my počas tvorby.
Dnešná “Introvertáreň” je tak trochu o procese nájdení svojho vlastného “hlasu” v tvorbe - a o dovolení si byť samým sebou, naplno.
V tej verzii, ktorá chce byť občas pokrčenou, špinavou, usmoklenou, “nezvládnutou” a neupravenou.
Surová, priama, no zároveň ľudská a aj cielene “rozmaznaná a vyňuňkaná” - a presne na tých miestach, kde by to človek možno ani nečakal - tak, aby podčiarkovala kontrast svetla a tmy v nás samých.
To, čo nás formuje.
Umenie tvorené z lásky, s citlivým prístupom, slobodnou rukou, ktorá vedie štetec a so sebakritickým okom, ktoré zasahuje iba vtedy, keď ho o to požiadame - sa dotýka tej časti našej duše a bytosti, ktorá je ešte stále divokou, vnímavou a čistou.
Vedie s ňou rozhovor.
A tento rozhovor je bez slov.
Stále si viac uvedomujem, že ponechať svoj proces maľby viditeľným, tak trochu odhaleným a zraniteľným je pre mňa jedna z najdôležitejších, no zároveň aj najťažších vecí.
Som si zároveň vedomá toho, že práve toto na tvorbe milujem úplne najviac - a mám tam aj dosť strach z toho, čo si kto povie, keď si dovolím veci vypovedať tak priamo, trochu surovo, no absolútne pravdivo.
~
Môžem si dovoliť byť samou sebou, úplne na rovinu, skrz tvorbu?
Skúsim to.
Jeden - dva - tri - výdych - nádych.
Púšťam kontrolu.
Štetec.
Farby.
Jeden ťah. Nechaj ho tak. Aj to si ty.
Špachtľa.
Voda.
Divoká.
Fuuu.
Ok.
~
~
Odsúdia ma? Povedia si, že “neviem čo robím”? Počkaj.
Odsudzujem za to samú seba?
Hm.
Myslím, že na tom nezáleží.
Nádych.
Výdych.
~
Tvorím pre seba - moja tvorba je sprevádzaná a inšpirovaná mojim vlastným životom a vnútornými stavmi. Toto sú osobné veci a tie sú tu na to, aby boli vypustené na slobodu - nech sú akékoľvek.
Sú to otvorené príbehy bez konca.
Životné príbehy, ktoré nechcú a veľakrát ani nemôžu zostať uzamknutými a zaseknutými v tele. Chcú ísť von - na slobodu - nech je duša voľnou a môže sa posúvať ďalej.
Keď sa pozerám na maľby, ktoré mi prechádzajú rukami, objavuje sa v nich vždy element vetra - vzduchu - pohybu - tmy - a najmä rôznych kriviek a písania, ktoré nezachycuje presné slová, ale skôr pohyb energie. Ako keby som hľadala súvislosti - malé prepojenia, ktoré vedú k väčším uvedomeniam.
~
Počkaj - veď presne to je ono!
Jeden z mojich symbolov, ktoré “nevedome” od samého začiatku používam, sú krivky a organické linky, ktoré veľakrát pôsobia ako písmo. Aké jednoduché! Veď písanie odmalička milujem - a vždy ma určitým spôsobom sprevádzalo. A teraz - čo robím teraz? Píšem! Aleluja. Jasné!
~
Veci do seba zapadajú.
Najmä keď konečne začínam jasne vidieť to, čo mám rovno pred svojim vlastným nosom :).
Tak hor sa do sebaobjavovania a novej tvorby, kamaráti.
Držte sa : držme sa, majme sa radi.
Je nás viac ako si myslíme.
A veci sa hýbu.
S láskou,
~ Ivi Mrak (*aj keď sa dnes teda cítim viac ako Drak :D )
~ Atelierovo Art
~
Komentáre