Z Ateliérového denníka: Zlyhala som? | Atelierovo Art

~

Dnes o tom ako strach a nedôvera vo svoje vlastné schopnosti dokáže ochromiť kreativitu a hravosť

Ivi

~

Dostala som zákazku. Od jednej skvelej žienky na krásnu tému. Dokonca tému mnou milovanú. Chce mať odo mňa obraz sprievodcu, strážcu, sokolíka.

Teším sa ako malá a tak sa do tvorby tejto bytôstky vrhám takmer okamžite.

Sokoly sú pre mňa krídlami vetra, majstrami správneho rozhodnutia v dokonalom načasovaní. Vedia, kedy je ich správny čas. A keď príde, nezaváhajú.

Sú presní.

~

Je u mňa už zvykom, že každý jeden obraz, ktorý mi prechádza cez ruky, vo mne spúšťa akýsi proces, ktorému sa vždy rada odovzdám, aj keď to nebýva ľahké.

Pochybnosti.

Moja nervozita stúpa s faktom, že táto bytôstka nepotrebuje vidieť tento obraz v procese, že sa rada nechá prekvapiť a naplno mi dôveruje. Jediné jej prianie je, aby to bolo v tom mojom zemitom štýle mojich najnovších diel a aby to bolo odo mňa.

A mne (ako keď som bola malá) sa spúšťa proces, že chcem, aby boli vždy a všetci okolo mňa za všetkých okolností spokojní.

Ajajaaj.

Môj vnútorný monológ znie asi takto:

Dostať zákazku, pri ktorej ti ten človek povie, že tvoju tvorbu miluje a že to chce “v tom tvojom štýle” a že máš slobodu je predsa úplne najviac! To si predsa vždy chcela! Nádhera!

Ehm.

Alebo to tak nie je?

Čo ak sa jej nebude páčiť? Čo ak to chcela úplne inak ako som to zrealizovala? Čo ak som zlyhala?Mala som jej posielať fotky z procesu, tak by aspoň mala šancu vidieť ho a povedať mi, keď chce niečo zmeniť!

~

Nádych. Výdych.

~

Pozerám sa na sokolíka, ktorý ku mne prehovára.

Volá sa Jhini. Šepká:

Dôveruj jej, myslí to vážne. Tvoja tvorba je dokonalá tým, že si v nej zapísaná ty. To, ako vidíš. To, ako cítiš. Tvoja odvaha ísť do vecí napriek svojej najväčšej vnútornej sebakritike, odhaliť sa a ukázať, že byť jemnou, krehkou, zraniteľnou a veľakrát popri tom všetkom úplne neistou je práve to, čo je neopakovateľné.

Si to ty - a to všetko je v nej zapísané. Poď, pokračuj. Opusti ťažobu.

Roztiahni krídla.

Leť.

~

Čosi v mojom vnútri vie, že do mojej tvorby dávam všetko, čo malo a chcelo byť odovzdané. Dôverujem v neznámo. V proces.

Tak nejak cítim, že kolekcia týchto mojich strážcov s nosnou témou “Divokej Prapodstaty v Nás” sa uzatvára. A prekrásne. Práve s Jhini.

S kompletným odovzdaním a dôverou v niečo vyššie a ľudí, ktorí stále cítia a sú za to radi.

V dňoch keď nie je nič isté.

Idem tvoriť.

Niečo nové.

A snivé.

Krajinotvorné.

Máte sa na čo tešiť.

A ja tiež.

S láskou,

~ Ivi

~ Atelierovo Art

~