Z Ateliérového denníka: Poď tvoriť | Atelierovo Art

~

"Nemysli si o sebe, že vieš viac ako deti. Nemáš na všetko odpoveď, riešenie a dokonca ani patent na rozum."

Ivi

~

Mnohokrát premýšľam nad tým, aké je pri našich tvorivých akciách dôležité, vedieť sa nacítiť na to, "po čo" si kto - v tej ktorej skupine na našich kreatívnych workshopoch prišiel. Niektorí ľudia a deti potrebujú podporiť v originalite ich jedinečnej "uletenosti", aby si mohli prostredníctvom tvorby dopriať radosť, oddych od pretlaku z vonkajšieho sveta - chcú zažiť voľnosť a slobodný prejav. A iní chcú nakuknúť do iného sveta a inšpirovať sa - chcú sa posúvať, zlepšovať sa, cibriť techniku.

Ale jedno majú všetci spoločné: každý z nich potrebuje trochu času na to, aby sa mohol otvoriť a vedieť, že je v bezpečnom prostredí, kde sa nesúťaží, nehodnotí a v podstate sa jednoducho iba "hrá" :).

Tvorba im poskytuje príležitosť uvoľniť to, čo buble "pod povrchom". A o tom umenie pre mňa osobne vlastne je. O pustení: smútku, kontroly a áno, najmä strachu - a to vedie k vnútornej premene.

A tá veľakrát môže viesť k uvedomiu, ktoré smeruje ku väčšej slobode a tvorivosti, ktorá sa postupne, nenápadnými krôčikmi pretavuje do každodenného života. Tam, kde kedysi bývalo - "Tak toto určite nezvládnem" - začína prehovárať tichý hlas ktorý hovorí:

"Skús, za pokus nič nedáš."

Takto sa snažíme fungovať a tvoriť s ľuďmi a "našimi deckami", ktoré nás navštevujú. Majú u nás slobodu vytvárať si pri tvorbe svoje vlastné pravidlá a svoju vlastnú bublinu. V radosti, ľahkosti a v zdravej sebadôvere že je to OK, takýto "svoj svet" mať a nasledovať svoj vnútorný hlas.

Veľmi silno vnímam, že deti ktoré ku nám chodia, potrebujú aby sme im dôverovali, aby sme boli nimi inšpirovaní, keď nám ukazujú svoj svet v ich vlastnom farebnom ponímaní. Snažíme sa to robiť najlepšie ako vieme, tak aby nám to stále dávalo význam a prinášalo radosť.

Koniec koncov, aj mne sa vždy najlepšie tvorilo, keď mi boli vysvetlené možnosti, sem tam ma niekto popošťuchol určitým smerom, drzo mi predhodil novú výzvu a ukázal mi ako sa s vecami pracuje - a potom som si sama vybrala, akým smerom sa chcem vydať. Akonáhle mi niekto vnucuje svoju predstavu o tom, že "obloha je modrá a tráva zelená", tak ma radosť a inšpirácia skúšať nové veci kompletne a znechutene opúšťa.

Áno, existujú určité základné pravidlá, ktoré by sa mal každý naučiť, pokiaľ sa chce v kresbe, maľbe a sprejovaní posúvať a objaviť si svoj vlastný štýl - ale prax nám jasne naznačuje, že napríklad deti si tieto pravidlá vypýtajú úplne sami - svojou zvedavosťou ktorá je sprevádzaná radosťou. A je to vtedy, keď sú na to pripravené.

V tom správnom čase.

~

A keďže ja sama som dosť veľkým experimentátorom, pre ktorého je najdôležitejšie to, aby som tvorila to, čo cítim a vidím - tak rada ponechávam tieto bubliny aj deťom, ktoré ku nám chodia.

A keď príde čas na posun, vývoj zručností a maliarskeho videnia, tak začíname spoločne experimentovať a pozerať sa na to, ako veci navzájom súvisia, ako na seba reagujú - a ako sa navzájom ovplyvňujú. V takýchto momentoch vraciame deťom ich mandát na rozhodovanie - a vety typu "Urob to za mňa - ja neviem ako sa toto robí - robím chyby - toto sa nedá" - strácajú na význame.

~

Aj my sa vďaka nim učíme mlčať, vnímať, podporovať ich tam, kde sa dá - a sem tam ukazujeme na nový možný smer vývinu. A veci sa hýbu.

Tým najsprávnejším smerom a v tom najvhodnejšom čase. Je to zase raz tak jednoduché - stačí od našich vlastných očakávaní a konštruktov iba ustúpiť, nevnucovať - nechať, nech sa deje a byť "naporúdzi", keď je to potrebné.

~

Cítim, že múza dnes spokojne pokyvkáva hlavou. Tá moja dnes vyzerá ako 11 ročné dievčatko, ktoré mi hovorí: "Nemysli si o sebe, že vieš viac ako deti. Nemáš na všetko odpoveď, riešenie a ani patent na rozum."

Tak jej vravím: Veď ja si to stále pripomínam, že nič neviem. Povedz mi, ako to vidíš ty?

A ona? Ona sa iba zasmeje. A zmizne. No z diaľky mi ešte s úsmevom zakričí:

Choď tvoriť!

Tak ju teda počúvnem a idem. Neoplatí sa jej odvrávať.. Toľko už viem :).

Tak pá v denníkoch o týždeň! :)

~ Ivi

~ Atelierovo Art

~