Z Ateliérového denníka: Úprimne o tom, kde sa práve teraz nachádzame | Atelierovo Art

“Toto moje introvertné okienko chcelo pristávať na náš web každý týždeň.

Lenže: môj priestor a kapacita na tvorbu, kurzy a čas so sebou sa dočasne zužuje.”

Ivi

~

~

Obaja, Vaško aj ja sa potrebujeme spoločne zostabilizovať - a vyskladať si to ako fungujeme rozumne a udržateľne, tak sme si zosnovali plán. Obaja sme si našli prácu, ktorá zatiaľ nie je úplne v “našom” milovanom umeleckom obore, ale pomáha nám udržať našu tvorivú bublinu a ateliér živými. Boli sme neustálym zháňaním projektov, zákazok a zvláštnymi prístupmi niektorých ľudí veľmi vyčerpaní.

Jednoducho, rozhodli sme sa vyskúšať veci urobiť trochu inak.

Na to, aby sme si udržali ateliér a všetky výdavky, ktoré s ním máme spojené.

Ja pracujem s deťmi v škole a v klube, on máva zase často výjazdy po Slovensku.

Áno, už dlhší čas sme premýšľali nad tým, ako to vyhútať tak, aby sme sa mohli živiť iba umením - no najmä v zimných mesiacoch je to pre nás úprimne, veľmi náročné.

Nie je to rozhodnutie, ktoré by bolo urobené zo dňa na deň. Hej, nebolo pre nás oboch vôbec ľahké - a v mojom srdci je aj dosť oplakané.

No je to rozhodnutie ktoré je vyzreté, dočasné a najmä:

naše spoločné.

S tým ako sme sa dozvedeli, že sa musíme z našich zabývaných ateliérových priestorov presťahovať sme mali obdobie, že sme sa veľakrát pozastavovali nad tým, či tvoriť naďalej má vôbec význam - či to vlastne nemáme celé pustiť a nechať to tak - a takzvane “dospieť”. Akonáhle sme od týchto plánov v našich hlavách začali upúšťať, tak ste sa nám začali ozývať ešte oveľa viac :).

Prichádzate s tým, ako našu tvorbu máte radi - chcete ju mať doma a ako vám to, čo robíme, prináša veľký význam.

Je to úplne najparádnejšie, keď sa nám hlásite s tým, že chcete svoj čas tráviť spoločne s vašimi blízkymi práve u nás.

Priatelia, rodiny, rande, starí rodičia s vnúčencami..

Je to veľká vec.

Takže... tie odpovede na to, čo máme robiť a akým smerom sa vydať sú nám ukazované a…nedá sa ich nevidieť.

A my dvaja “ne”tvoriť naozaj nevieme a najmä: vôbec nechceme :).

Nabíja nás to životnou energiou, zažívame pri tom katarziu, umenie nám obom spúšťa premenu k lepšiemu - a najmä, obaja vieme, že jediné, čo tak naozaj potrebujeme je dostať príležitosť na to, aby sme sa tomu mohli venovať fulltime, na “väčšom ihrisku” :).

Sme pripravení. A vieme, že to prichádza.

A kým sa to celé formuje, tak my zatiaľ dôsledne makáme, trpezlivo tvoríme vždy, keď si čo i len chvíľočku nájdeme a sme tam, kde sa práve nachádzame - tu a teraz.

Ak chcete podporiť našu tvorbu a stať sa súčasťou toho, čo budujeme, tak príďte na kurz, ulovte si u nás obraz alebo jednoducho - zdieľajte, čo robíme.

Hej a: Ďakujeme Vám.

S láskou,

~ Ivi a Wašo

~ Atelierovo Art

~